Keď dorazíte do Jeruzalema, nemôžete si pomôcť a nevyliezť na Chrámovú horu. Toto miesto je posvätné pre veriacich troch náboženstiev: judaizmu, kresťanstva a islamu. Podľa legendy tu musel Abrahám obetovať svojho vlastného syna.
Chrámová hora sa stala miestom, kde sa anjel Pánov zjavil kráľovi Dávidovi počas moru. Na ukončenie epidémie bol na jej vrchole postavený Pánov oltár. Tu chcel vládca Jeruzalema postaviť chrám. Ale bol to jeho syn, kráľ Šalamún, kto to urobil. Po posvätení Pánovho domu ho zaplnil oblak, ktorý znamenal Božiu prítomnosť. Bolo v nej veľa pokladov, no tým hlavným bola Archa zmluvy, kde boli uložené Mojžišove tabuľky. Obyčajní smrteľníci sa k nemu nesmeli priblížiť. To bolo dovolené iba veľkňazovi v jeden jediný deň v roku. Prvý chrám zjednotil všetkých Židov a stal sa ich svätyňou.
Po štyristo rokoch Babylončania dobyli Jeruzalem zotročením Izraelitov. Prvý jeruzalemský chrám bol vyplienený a zničený. Všetky poklady vybral kráľ Nabuchodonozor, ale nikto nevie, čo sa stalo s archou Najvyššieho.
Uplynulo ďalších sedem desaťročí a Židia sa vrátili do svojich krajín a rozhodli sa oživiť svojesvätyňa. Hora v Jeruzaleme sa stala miestom výstavby druhého chrámu. Izraelský ľud prinavrátil svojmu mestu jeho bývalú krásu a silu. Za kráľa Herodesa bola Chrámová hora obohnaná hradbami, z ktorých k nám spadol iba jeden Západný múr. Pútnici z celého sveta sa pri nej modlia a do škár vkladajú poznámky so svojimi nádejami. Bol pomenovaný ako Múr nárekov, ako symbol smútku nad zničením dvoch Jeruzalemských Domov Pána. Koniec koncov, druhý chrám bol tiež zničený, ale Rimanmi v našej dobe. A Židia dostali právo len raz do roka prísť k Múru nárekov a modliť sa za ukončenie prenasledovania.
Akoby na výsmech židovskej viere moslimovia postavili svoje mešity na posvätnom mieste. Skalný dóm označuje miesto, odkiaľ sa začalo stvorenie sveta Pánom, miesto, odkiaľ prorok Mohamed vystúpil do neba. Až doteraz Chrámová hora a Skalný dóm uchovávajú stopy a chĺpky z brady Mohameda. Ak ignorujeme náboženský význam mešity, potom je to jedna z najstarších moslimských budov, ktoré prežili dodnes. Stelesňuje všetko umenie a zručnosť architektov starovekého sveta.
Ďalšou svätyňou moslimov je mešita Al-Aksá, postavená vedľa Skalného dómu. Aj keď definícia „ešte jeden“je nesprávna. Ide o tretiu najvýznamnejšiu svätyňu v islamskom svete. Nad ním si moslimovia cenia už len Mekku a Medinu. Práve k nej sa pri modlitbe obracali všetci moslimovia. Oveľa neskôr sa posvätná mešita v Mekke stala referenčným bodom. Doteraz na toto sväté miesto každý piatok chodia tisíce moslimov.
Teraz Chrámová hora v Jeruzalemeje pod nadvládou moslimov. Kresťania ani Židia sa tu nemôžu modliť. Vedie k nej niekoľko brán. Dve z nich môžu využívať len moslimovia, ktorí sa prídu pomodliť na posvätné miesto. Chrámová hora je prístupná turistom, iba ak prejdete cez Maghrebskú bránu, ktorá vedie do židovskej štvrte.
Je tu však ešte jedna brána: Brána milosrdenstva, inak nazývaná Zlatá. Ale sú zamurovaní a čakajú spolu s celým izraelským ľudom na príchod Mesiáša, ktorý postaví Tretí chrám a obnoví harmóniu a duchovné znovuzrodenie vo svete.
