Rieka Sáva ako pravostranný prítok Dunaja preteká územím štyroch krajín juhovýchodnej Európy: Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Slovinska. Rieka pramení v horách na území posledného štátu a spája sa s Dunajom v meste Belehrad.
Stredná časť rieky slúži ako prirodzená hranica Bosny a Hercegoviny s Chorvátskom. Veľký počet štátov, cez ktoré preteká Sáva, z nej robí jednu z najdôležitejších riek na Balkáne.
Geografia a hydrológia
Rieka Sáva je najdlhším prítokom Dunaja a druhým najväčším povodím po Tise. Dĺžka rieky je 990 kilometrov, pričom prvých štyridsaťpäť z nich preteká Sáva cez alpské údolia Slovinska. Sáva je jednou z najväčších riek v Európe a možno jedinou vodnou cestou tohto objemu, ktorá netečie priamo do mora.
Povodie rieky presahuje osem miliónov obyvateľov a počet hlavných miest na rieke Sáva dosahuje tri, sú to Belehrad, Ľubľana a Záhreb. Na značnú vzdialenosť je rieka splavná pre veľké lode, čo znamená, že bola dlho jednou z hlavných dopravných tepien juhovýchodnej Európy, významom porovnateľná s takými riekami ako Rýn alebo Labe.
Kyto rieky je prirodzenou hranicou medzi strednou Európou a Balkánskym polostrovom.
Od zdroja k ústam
Rieka Sáva vzniká sútokom Sávy-Bohinko a Sávy-Dolinky. V bezprostrednej blízkosti prameňa sa do Sávy vlieva niekoľko veľkých riek - Sora, ktorej dĺžka dosahuje 52 km, Trzic Bystrica (tiahne sa v dĺžke 27 km), ako aj sedemnásťkilometrová Radovna.
Sáva sa však nenapája len vodami iných riek, ale aj roztopenými vodami stekajúcimi z okolitých hôr, ako aj podzemnými vodami, ktoré vychádzajú na povrch v podobe početných prameňov a prameňov.
Od miesta, kde sa rieka vytvorila až po jej prítok nazývaný Sutla, tečie Sáva na východ v nadmorskej výške 833 metrov nad morom. Ľubľana nie je len hlavným mestom štátu, ale aj mestom v Slovinsku na rieke Sáva. A pred vstupom do hraníc mesta sa rieka na svojej ceste stretáva s dvoma priehradami s hydroelektrárňami a prechádza aj niekoľkými jazerami a nádržami.
Hneď za Ľubľanou sa však kanál stáča na východ, kde výška rieky citeľne klesá. Tok Sávy, kľukatý po kopcoch, sa na svojej ceste stretáva s mnohými dedinami a mestami, ktorých obyvatelia tradične využívajú blízkosť rieky a jej zdrojov vo svojom živote.
Rieka Sava v Srbsku
Popisovaná rieka je takmer šesťsto kilometrov od sútoku s Dunajom splavná a v súlade s medzinárodnou klasifikáciou zodpovedá plavebnej triede V.
Napriek tomu, že jej hĺbkaPlavebná dráha umožňuje prejazd pomerne ťažkých plavidiel, jej kľukatosť ukladá značné obmedzenia na ich dĺžku. Krajiny, ktorými Sáva preteká, preto v roku 2008 predbežne rozhodli na niektorých miestach prehĺbiť a narovnať koryto rieky, čo by podľa odborníkov malo zvýšiť tok tovaru a zlepšiť bezpečnosť plavby.
Srbské hlavné mesto Belehrad je najväčším mestom na trase rieky. Počet obyvateľov tohto mesta presahuje 1 200 tisíc ľudí.
Ekológia povodia
Úroveň znečistenia životného prostredia sa značne líši v celom povodí a závisí od úrovne priemyselného rozvoja v konkrétnej krajine. Okrem toho poľnohospodárstvo, ktoré je hlavným zdrojom znečistenia dusíkom, je hlavným prispievateľom k znečisteniu vody.
Na území Srbska drvivá väčšina podnikov a miest nemá čistiarne, čo výrazne zhoršuje ekologickú situáciu a znižuje biologickú diverzitu v rieke. Zdroje významného priemyselného znečistenia boli identifikované na území Bosny a Hercegoviny, Srbska a Slovinska.
V 216 vzorkách boli zistené koncentrácie ortuti 6-násobne prekračujúce maximálne prípustné hodnoty a v dnových sedimentoch boli zistené významné dávky ťažkých kovov. Najmä meď, zinok, kadmium a olovo sú obsiahnuté v týchto vzorkách v koncentráciách výrazne nad maximálnymi povolenými hladinami.
Chorvátsko produkuje najmenej znečistenia. Výskumníci túto skutočnosť pripisujú najopatrnejšiemu prístupu vlády republiky k životnému prostrediu a výraznému rozvoju cestovného ruchu.
