Kráľovská brána (Kaliningrad) je jednou z najznámejších architektonických pamiatok najzápadnejšieho mesta Ruska. Vo vzhľade stavba pripomína víťazný oblúk alebo miniatúrny poľovnícky hrad.
Stručná história opevnenia Kaliningradu
Prvý hrad na brehu rieky Pregolya sa objavil v polovici 13. storočia. Myšlienka premeniť celý Koenigsberg na nedobytnú pevnosť však vznikla medzi jeho obyvateľmi začiatkom 19. storočia (po ľahkom obsadení Napoleonových vojsk). V roku 1841 mesto navštívil panovník Fridrich Wilhelm IV., na ktorého sa obyvatelia mesta obrátili s požiadavkou vybudovať v okolí komplex mocných opevnení.
Čoskoro začali rozsiahle práce na výstavbe opevnenia Koenigsberg, ktorý sa mal stať spoľahlivou pevnosťou Východného Pruska. Mestský prstenec opevnenia bol rozdelený do niekoľkých frontov. Každá z nich obsahovala hlinené hradby, bašty, veže, delostrelecké pozície, ako aj brány na prechod.
S rozvojom delostrelectva bolo rozhodnuté obklopiť Koenigsberg pásompevnosti. Predpokladalo sa, že mesto dodatočne ochránia pomocou diaľkového ostreľovania nepriateľa. Čoskoro vyrástlo v okolí moderného Kaliningradu 15 tehlových pevností (12 veľkých a tri malé). Všetky boli spojené 43 km dlhou obchvatom.
Dvadsiate storočie bolo obdobím prudkého rozvoja a modernizácie zbraní, ako aj techník vedenia vojenských operácií. Opevnenia Koenigsberg tak veľmi rýchlo zastarali a v skutočnosti nikdy nesplnili svoju zamýšľanú úlohu v histórii.
Začiatkom 20. storočia odkúpila mestská správa od armády vnútorný obranný pás Koenigsberg. Väčšina opevnení a bášt bola rozobratá, hradby sa zmenili na ulice a bulváre. Kráľova brána sa našťastie zachovala. O nich sa bude ďalej diskutovať.
Kráľovská brána (Kaliningrad): popis a umiestnenie
V Kaliningrade-Koenigsbergu sa dodnes zachovalo sedem brán vnútorného pásu opevnení z polovice 19. storočia. Ide o bránu Rossgarten na severe, Ausfalskú a Železničnú bránu na západe, Brandenburskú bránu (na juhozápade), Friedlandskú bránu (na juhu), Sackheimskú a Kráľovskú bránu (na východe). Všetky boli postavené v rokoch 1840 až 1850 v neogotickom štýle.
Kráľovská brána je pre mesto symbolická, je najkrajšia a najvýraznejšia zo všetkých ostatných. Autorom stavby je generál Ernst Ludwig von Aster. Sochy vytvoril Wilhelm Ludwig Stürmer.
Brána sa nachádza v litovčinešachta medzi baštou Grolman a kanálom Novaya Pregolya.
História výstavby Kráľovskej brány
Brána dostala svoje meno podľa názvu rovnomennej cesty. Kráľovský sa mu hovorilo, pretože pozdĺž neho smerovali z mesta pruskí králi (cesta viedla smerom na predmestie Devau).
Položenie prvého kameňa budúcej budovy sa uskutočnilo v roku 1843. Zároveň bol prítomný aj samotný kráľ Fridrich Viliam IV. V čase výstavby k bránam z oboch strán priliehali zemné valy. Neskôr s rozvojom cestnej dopravy ich zrovnali so zemou. Cesta bola položená vedľa tehlovej konštrukcie. Brána sa teda ukázala ako izolovaná samostatná budova.
Začiatkom 90. rokov bola Kráľova brána veľmi schátraná a vyžadovala si vážnu rekonštrukciu. Reštaurátorské práce sa začali až na jeseň roku 2004. Z rozpočtu na ne bolo vyčlenených asi 20 miliónov rubľov.
Črty architektúry a zaujímavé fakty
Brána je konštrukcia z červených tehál, ktorá pozostáva zo širokého priechodu (4,5 metra) a kazemát umiestnených po jej stranách. Stavba je zvonku spevnená strieľňami. Horizontálne je brána rozdelená na dve časti rímsovým pásom. Horné okraje striech kazemát, ako aj príjazdová cesta, sú korunované cimburím a miniatúrnymi vežičkami.
Horné poschodie brány zdobia výklenky, v ktorých sú umiestnené plastiky českého kráľa Otakara II., pruského kráľa Fridricha I. a pruského vojvodu Albrechta I.
V roku 2005roku po ukončení reštaurátorských prác bolo do steny Kráľovskej brány umiestnené puzdro s odkazom potomkom. Jeden zo záznamov v ňom patrí ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Podľa jednej verzie sa práve v Kráľovskej bráne môže nachádzať množstvo cenností ukrytých nemeckou armádou počas ústupu z mesta v roku 1945.
Múzeum King's Gate a otváracie hodiny
V zime 2005 sa brána stala pobočkou Múzea svetového oceánu. V budove sa nachádzalo niekoľko expozícií venovaných vývoju mestského opevnenia, ako aj návštevám Kaliningradu rôznymi známymi osobnosťami, najmä veľvyslanectvom cára Petra Veľkého v Európe.
V múzeu sa tiež neustále konajú rôzne podujatia, slávnostné ceremónie a stretnutia zahraničných hostí. Staroveké Kráľovské brány sa stali v Rusku akousi „vstupnou bránou“pre západných kolegov. Adresa múzea: Frunze street, 112. Jeho expozície môžete navštíviť denne od 11:00 do 18:00 (okrem pondelka a utorka).
