Ostrov Svalbard zostáva pre väčšinu Rusov akousi „terra incognita“– neprebádanou krajinou. Niektorým sa dokonca ťažko odpovedá na otázku o národnosti tohto územia. Väčšina ľudí vie len to, že Svalbard sa nachádza niekde ďaleko na severe, za polárnym kruhom a Ruská federácia má na to akési právo.
Máme tento ostrov porovnať s Kurilami? Tento problém objasníme nižšie. Napriek polohe „takmer na severnom póle“je cestovanie na Svalbard pomerne obľúbené. O tom, kedy ísť na polárny kúsok zeme, kde sa ubytovať a čo vidieť, si povieme v tomto článku.
Kde je ostrov Svalbard
Začnime malou opravou. Faktom je, že definícia „ostrova“vo vzťahu k Svalbardu bude nesprávna. Toto je súostrovie. Leží len hodinu a pol od severného pólu. Preto je typická krajina nekonečná zasnežená púšť, permafrost, bielamedvede.
Súostrovie s celkovou rozlohou šesťdesiatjeden tisíc kilometrov štvorcových pozostáva z troch veľkých ostrovov, siedmich malých a veľkého počtu veľmi malých. Skutočne obývaný je len ten najväčší – Západné Svalbard (37 673 km2). Nachádza sa tu jediné letisko a hlavné mesto regiónu, mesto Longyearbyen.
Okrem neho sú na Západných Svalbarde dediny: Barentsburg, Ny-Ålesund, Grumant a Pyramiden. Posledné dve sú už vyľudnené. Na iných ostrovoch (North-East Land, Edge, Barents, Belom, Kongsoya, Wilhelma, Svenskoya) nežije viac ako tucet ľudí a aj to len v lete. Počet obyvateľov celého súostrovia nepresahuje tritisíc ľudí.
Klíma
Ostrov Svalbard leží v Severnom ľadovom oceáne medzi 76 a 80° severnej zemepisnej šírky a 10°-32° východnej dĺžky. Táto poloha však vôbec neznamená, že súostrovie je súvislá arktická púšť. Vďaka Svalbardskému prúdu (odnož Golfského prúdu) more pri pobreží nikdy nezamŕza. Klíma na súostroví nie je taká drsná ako na iných miestach v rovnakých zemepisných šírkach. Napríklad priemerná teplota vzduchu v januári je tu iba 11-15 stupňov pod nulou. V júli teplomer stúpa len na +6 °С.
Sú tu dve turistické sezóny: od marca do mája si prídu na svoje milovníci zimných radovánok a tí, ktorí sa chcú pripojiť k tuhej polárnej zime. Jazdia na snežných skútroch, obdivujú polárnu žiaru. Od júna do augusta navštevuje súostrovie úplne iné publikum. Turistiužite si polárny deň, jazda na kajaku medzi ľadovcami, pozorovanie ľadových medveďov. Sú takí, ktorí považujú toto súostrovie za tranzitnú základňu na ceste k dobytiu severného pólu.
Príroda
Nóri nazývajú ostrov Svalbard Svalbard, čo znamená „studená zem“. A Holanďan Barents nazval súostrovie nie podľa klimatických charakteristík, ale podľa reliéfu - „špicaté hory“. V jazyku objaviteľa to znie ako Spitz-Bergen. Najvyšším bodom je Newton Peak. Nachádza sa v oblasti West Svalbard. Jeho výška nie je príliš vysoká - 1712 metrov, ale geografická poloha hory ju mení na blok pokrytý snehom.
Mimochodom, ľadovce pokrývajú viac ako polovicu celého súostrovia. Aj v lete tu nájdete ostrovčeky snehu. Brehy ostrovov sú členité, je tu veľa fjordov. Vegetácia je tu typická tundra. Rastie tu trpasličí breza, polárna vŕba, lišajníky a machy. Najbežnejším zvieraťom je ľadový medveď. Žije tu aj líška polárna a jeleň Svalbard (najmenší zo všetkých severských druhov). Vtáky prilietajú hlavne v lete. Na zimu zostáva len jarabica polárna. Ale more okolo pobrežia Svalbard sa hemží rôznymi živými tvormi. Existujú veľryby, mrože, veľryby beluga, tulene.
História
Súostrovie s najväčšou pravdepodobnosťou objavili stredovekí Vikingovia. V anále z roku 1194 sa spomína istý región Svalbard. Okolo 17. storočia sa ostrov Svalbard stal známym Pomorov. Zavolali hoGrumant. Súostrovie objavil pre svet holandský moreplavec Wilhelm Barents v roku 1596, hoci približne v rovnakom čase sa na mapách našej krajiny objavili ostrovy nazývané Svätí Rusi.
Keďže Barents opísal, že v miestnych vodách videl obrovské množstvo veľrýb, k brehom sa ponáhľalo mnoho rybárskych člnov. Čoskoro si Dánsko a Veľká Británia začali robiť nároky na ostrovy. V 60. rokoch 18. storočia sem zavítali dve vedecké expedície organizované M. Lomonosovom.
Napriek tomu, že Rusi tu nepostavili ani jednu dedinu, niektorí Pomori sem prišli v lete na lov. Keď na súostroví zostalo kriticky málo zvierat, ostrovy boli sto rokov opustené. Nový nárast záujmu o Svalbard nastal na prelome 19. a 20. storočia, keď sa ľudstvo vydalo dosiahnuť severný pól. Vody bez ľadu a relatívne mierne podnebie ostrova využívali arktické expedície. Hlavnou štartovacou základňou sa stali Svalbard.
Svalbard Island: kto ho vlastní?
Keď sa na súostroví našli silné ložiská uhlia, záujem o ostrovy stratené za polárnym kruhom opäť eskaloval. V roku 1920 však svet definitívne rozhodol o štátnom vlastníctve pôdy. V Paríži bola podpísaná takzvaná Svalbardská zmluva, podľa ktorej súostrovie ustúpilo pod suverenitu Nórska. Podľa tejto dohody si však všetky zmluvné strany (Veľká Británia, USA, Francúzsko, Japonsko, Švédsko, Taliansko, Holandsko a neskôr ZSSR) ponechaliprávo na rozvoj minerálov.
Potrebujem na návštevu súostrovia víza?
Teoreticky nie. Nezáleží na tom, čí ostrov Svalbard je, súostrovie môžu voľne navštevovať občania všetkých vyššie uvedených signatárskych krajín. Dostať sa na Svalbard priamo z Ruska však v praxi nie je také jednoduché. Len v sezóne tam občas zamávajú charterové lety a miesta v lietadle sú vyhradené pre polárnikov či štátnych zamestnancov. Preto sú turisti nútení lietať cez Oslo (spoločnosti SAS a Norwegian Airlines). A to si na vstup do Nórska vyžaduje schengenské vízum na viac vstupov. Súostrovie môžete navštíviť aj počas luxusnej plavby zaoceánskym parníkom Captain Khlebnikov.
Cestovný ruch
Nórske úrady veľmi rýchlo preorientovali ekonomiku súostrovia vzhľadom na pokles počtu veľrýb a ľadových medveďov a klesajúce ceny uhlia. Teraz hlavná stávka na ekoturizmus. Smer je nový. Chladné ostrovy zatiaľ ročne navštívi len 2000 turistov. Neprispievajte k rozvoju tohto odvetvia a cien. Všetko je tu drahé: od hotelovej izby (najjednoduchšia ekonomická možnosť bude stáť sto dolárov za noc) až po jedlo. To však bohatých turistov nezastaví. Lezenie po ľadovcoch, morský rafting, psie záprahy, zbieranie skamenelín (na súostroví je ich veľa) - to všetko je súčasťou povinného programu.
Ostrovy sú bezcolnou obchodnou zónou. Vďaka nej žije obyvateľstvo súostrovia blahobytnejšie ako Nóri na kontinente. Ostrov Svalbard je chránený pred pracovnými migrantmi. Pracovať naMnohé bane boli zrušené a premenené na múzeá. Ťažbu uhlia nezastavia len ruskí baníci. Hoci je táto výroba nerentabilná a je dotovaná štátom.
Peňažný škandál
V roku 1993 Moskovský súd razil pamätnú mincu „Ostrov Svalbard“. Bol na ňom ľadový medveď a mapa súostrovia. Keďže na peniazoch bol nápis „Ruská federácia“, Nórsko to vnímalo ako zásah do svojho územia. Diplomatický škandál sa podarilo urovnať, až keď peniaze stiahli z obehu. Po minciach, ktoré zostali v rukách zberateľov, je veľký dopyt.
