Katalánsko je autonómna oblasť nachádzajúca sa v Španielsku. Jeho hlavné mesto sa nachádza v Barcelone. Nacionalistické nálady boli v tomto regióne historicky silné. Katalánci sa už opakovane pokúsili o vyhlásenie nezávislosti. V súčasnosti boli schopní dosiahnuť určitú autonómiu, ale Španielsko ich odmieta uznať ako samostatný štát.
Pozadie
Katalánsko je región, o ktorého túžbe odtrhnúť sa a získať formálnu nezávislosť sa v poslednej dobe veľa hovorí. V súčasnosti je to možno najmasovejšie separatistické hnutie na celom európskom kontinente.
Spočiatku je Katalánsko oblasť obývaná Iberians. Prisťahovali sa sem zo severnej Afriky. V 2. storočí pred Kristom prekvitala Barcelona pod rímskou nadvládou.
V 8. storočí Maurovia napadli Španielsko. Pod ich tlakom sa prepadla aj Barcelona. Iba Karolingovcom sa podarilo vyhnať Maurov z Katalánska.
V roku 1871 sa Katalánsko pokúsilo odtrhnúť od Španielska, no na základe rokovaní sa región rozhodol zostať súčasťou kráľovstva.
Keď sa katalánsky parlament nabudúce pokúsil vyhlásiť nezávislosť v 30. rokoch. Ale republikánska vláda uznala tieto pokusy za nezákonné, podnecovateľovboli zatknutí.
V roku 1979 získalo Katalánsko autonómny štatút. To znamenalo, že katalánsky jazyk bol v regióne uznaný. Odteraz by autonómia mohla mať vlastnú vládu, ktorá je zároveň vlastne súčasťou španielskeho štátneho systému konštitučnej monarchie.
Vláda zasadá v Barcelone. Považuje sa za pokračovateľa snemov Cortes, ktoré existovali v polovici 14. storočia. Carles Puigdemont má momentálne na starosti Katalánsko.
V roku 2006 bol rozšírený autonómny štatút regiónu. Získal relatívnu finančnú nezávislosť.
Hnutie za nezávislosť
Politické hnutie za nezávislosť Katalánska bolo zároveň mimoriadne populárne. Jeho aktivisti tvrdia, že katalánsky národ je kultúrne a historicky izolovaný, čo znamená, že sa musí snažiť o úplnú suverenitu.
V súčasnosti je katalánsky separatizmus čo do rozsahu a popularity porovnateľný len so škótskym separatizmom.
Napriek predchádzajúcim neúspechom zorganizovalo Hnutie za nezávislosť Katalánska v rokoch 2009 a 2010 referendá o suverenite, ktoré mali formu prieskumov verejnej mienky. Potom sa asi 90% spoluobčanov vyslovilo za nezávislosť. V roku 2012 sa konal Pochod za nezávislosť, na ktorom sa zúčastnilo približne jeden a pol milióna ľudí.
V roku 2012 vyhrali regionálne voľby iba priaznivci katalánskej suverenity. Už do roku 2014 sa pripravovalo referendum o odtrhnutí od Španielska. Španielska vláda zasa trvala na tomreferendum by sa nemalo konať. V dôsledku rokovaní bola zmrazená. Namiesto toho urobili prieskum o politickej budúcnosti autonómie, ktorý nemal žiadnu právnu silu. Približne 80 % respondentov sa vyslovilo za nezávislosť.
V roku 2015 v dôsledku predčasných volieb do parlamentu Katalánska zvíťazila koalícia pod pôvodným názvom „Spolu za áno.“Spolu s Kandidátmi za ľudovú jednotu, ktorí tiež získali veľa hlasov, prijali tzv. dokument iniciujúci proces formovania nezávislého štátu.
Koncom roka regionálny parlament odhlasoval odtrhnutie od Španielska. Španielsky ústavný súd vyhlásil toto rozhodnutie za neplatné.
Barcelona
Barcelona v Katalánsku je hlavné a najväčšie mesto. Nazýva sa aj provincia s rovnakým názvom. Oficiálne sú tu uznávané dva úradné jazyky – španielčina a katalánčina.
Barcelona (Katalánsko) má vysoko rozvinuté hospodárstvo. Stojí za zmienku, že práve toto mesto sa stalo jedným z prvých regiónov kontinentálnej Európy, z ktorého sa začala rozvíjať industrializácia. Ako na mnohých iných miestach, aj tu sa všetko začalo textilným priemyslom. Bolo to v predvečer 19. storočia. V polovici tohto storočia bolo hlavné mesto Katalánska už hlavným centrom strojárstva a textilného priemyslu. Potom začala priemyselná výroba hrať dôležitú úlohu v rozvoji celej Barcelony.
Hlavnými oblasťami výroby v súčasnosti zostávajú chemický, automobilový,farmaceutický, textilný a elektronický priemysel. Veľké závody na montáž automobilov sa nachádzajú v hlavnom meste Katalánska.
Mestá autonómie
Nielen Barcelona je tu považovaná za významnú osadu. Medzi kľúčové mestá Katalánska patrí aj Tarragona. Nachádza sa tu jeden z najväčších španielskych prístavov. Počet obyvateľov je asi 140 tisíc.
Ďalším dôležitým mestom v Katalánsku je Lleida. Žije tu aj okolo 140 tisíc ľudí, každoročne sa tu koná festival Reconquista. Ide o pestrý karneval, ktorý siaha až do stredoveku. Je zasvätený víťazstvu kresťanov nad Maurami, ktorí vlastnili Katalánsko.
Girona je domovom približne 100 000 ľudí. Toto mesto je známe svojou takmer úplne zachovanou stredovekou architektúrou, ktorá každoročne láka tisíce turistov.
Manresa je priemyselné centrum Katalánska. Práve tu sa rozvíja sklársky, hutnícky a textilný priemysel. Žije tu asi 75 tisíc ľudí.
Dôležité dopravné centrum autonómie sa nachádza v Sabadell. Zbiehajú sa tu dve medzinárodné diaľnice a tiež niekoľko trás vedúcich do španielskych miest. V Sabadell žije viac ako 200 tisíc ľudí.
Obyvateľstvo Katalánska
Celkovo žije v Katalánsku asi 7 a pol milióna ľudí. Asi tretinu z nich tvoria etnickí Katalánci. Hovoria hlavne katalánsky a ako druhý jazyk hovoria španielsky.
Zvyšku populácie dominujú Španieli. Je ich asi 45 %. Ide o obyvateľov Murcie, Andalúzie a Extremadury. Väčšina z nich sa v posledných 10-15 rokoch presťahovala do Katalánska. Viac ako 10% cudzincov. Väčšinou sú z Latinskej Ameriky.
V súčasnosti je hustota obyvateľstva Katalánska najvyššia v Španielsku. 225 ľudí na štvorcový kilometer v samotnom Katalánsku a dvetisíc ľudí na štvorcový kilometer v Barcelone.
Katalánčina
Etnickí Katalánci hovoria katalánsky. Patrí do románskej skupiny. Zároveň má veľa spoločného so španielčinou, no stále je jej najbližším príbuzným provensálsky, bežný na juhu Francúzska.
Katalánčina bola prvýkrát použitá v 12. storočí. Spolu so španielčinou je katalánčina uznaná ako štátny jazyk v autonómii. Zároveň vyučovanie na školách a univerzitách prebieha výlučne v katalánčine.
Referendum o nezávislosti
Napriek aktívnemu odporu oficiálnych španielskych úradov sa referendum v Katalánsku konalo 1. októbra 2017.
S cieľom zabrániť hlasovaniu poslalo Španielsko do Katalánska tri trajekty na presadzovanie práva. Generálny prokurátor autonómie nariadil miestnej polícii, aby sa dostala pod priamu podriadenosť Civilnej stráže. S ich pomocou sa zhromaždili dôkazy o nelegitímnosti referenda a španielske úrady sa ho pokúsili narušiť.
Účastníkov zadržali a zbili. Vstup do mnohých volebných miestností bol zablokovaný. Boli zhabané hlasovacie lístky a urny, v ktorýchuž boli vynechané.
Výsledky referenda
Referendum v Katalánsku však stále prebehlo. Vláda autonómie uviedla, že viac ako dva milióny 200 tisíc ľudí z piatich miliónov 300 tisíc obyvateľov Katalánska mohlo vyjadriť svoj občiansky postoj. Volebná účasť teda bola 43 %.
O niečo viac ako dva milióny ľudí hlasovalo za nezávislosť, čo predstavuje viac ako 90 % hlasujúcich. Proti bolo 177-tisíc ľudí. To je menej ako 8 % z počtu voličov, ktorí prišli k urnám.
Dôsledky referenda
Vedúci predstaviteľ Katalánska Puigdemont deň po referende oznámil, že na vyrovnanie sa s rozdielmi je nevyhnutná účasť tretích síl. Iba oni sú schopní vyriešiť konflikt medzi Madridom a Barcelonou.
Antagonisti odtrhnutia trvajú na tom, že nezávislosť by znamenala automatický odchod z Európskej únie a opustenie eura. A kvôli tomu nastanú vážne ekonomické problémy.
Dňa 10. októbra 2017 vystúpil Carles Puigdemont s oficiálnym prejavom v parlamente. V ten istý deň podpísal dokument o nezávislosti. Neskôr bola pozastavená, aby bolo možné obnoviť rokovania s Madridom.
Ako sa bude situácia v budúcnosti vyvíjať, je stále nejasné. Napríklad šéf tlačovej služby predsedu španielskej vlády Mariano Rajoy Puigdemontovi pohrozil, že skončí rovnako ako katalánsky líder Luis Companys. Zabili ho frankisti v roku 1940.
