Železný stĺp v Dillí je historická pamiatka, ktorá uchváti tajomstvom svojho vzniku. Je vyrobený zo železa, ktoré nezhrdzavelo od svojho postavenia - pred viac ako 1600 rokmi. Napriek tomu, že stĺp je pod holým nebom, stále zostáva pevný, čo je vynikajúcim potvrdením vedeckých a technických poznatkov v starovekej Indii. Železný stĺp je jednou z najstarších záhad na svete, ktorú sa archeológovia a materiálni vedci stále snažia vyriešiť.
Fotku železného stĺpa v Dillí si môžete pozrieť v našom článku.
Umiestnenie
Popísaný objekt sa nachádza oproti mešite Quwwat-ul Islam v komplexe Qutb, kde sa nachádza známy minaret Qutb Minar, v archeologickom komplexe Mehrauli v Dillí.
Majestátne železný stĺpstúpa do výšky 24 stôp (7,2 m). Staroveký orientačný bod bol vyrobený zo 6 ton takmer čistého tepaného železa.
Chemické zloženie
Výskumníci tejto záhadnej štruktúry robili chemickú analýzu jej zloženia. V roku 1961 sa zistilo, že železo použité pri konštrukcii kolóny má výnimočnú čistotu s veľmi nízkym obsahom uhlíka. Vedci navyše zistili, že kov, z ktorého bol vyrobený, neobsahuje síru ani horčík, no obsahuje fosfor. Samotné železo tvorí asi 99,4 %. Spomedzi nečistôt je najviac fosforu (0,114 %). Podiel uhlíka je 0,08 %, čo umožňuje zaradiť materiál medzi nízkouhlíkové ocele. Ostatné nečistoty sú prezentované v nasledujúcich množstvách:
- kremík – 0,046 %;
- dusík – 0,032 %;
- síra – 0,006 %.
Vedecké teórie
Vedci vykonávajúci výskum v snahe odhaliť tajomstvo železného stĺpu v Dillí dospeli k niekoľkým záverom. Všetky teórie predložené na vysvetlenie úžasnej odolnosti konštrukcie voči korózii spadajú do dvoch hlavných kategórií:
- Materiálové faktory (tieto verzie predkladajú najmä indickí výskumníci).
- Environmentálne faktory (preferované zahraničnými vedcami).
Predpokladá sa, že vďaka vysokému obsahu fosforu sa na povrchu kolóny vytvorí ochranná vrstva, ktorá ju na jednej strane chráni pred koróziou, na druhej strane spôsobuje krehkosť kovu (to je jasne vidieť vmiesto, kde delová guľa zasiahla stĺp).
Podľa iných vedcov práve počasie v Dillí bráni hrdzi. Kľúčovým katalyzátorom hrdze je podľa nich vlhkosť. Dillí má suché podnebie s malou vlhkosťou. Jeho obsah počas väčšiny roka nepresahuje 70 %. To môže byť dôvod nedostatku korózie.
Indickí vedci z Inštitútu technológie v Kanpur v roku 2002 vykonali dôkladnú štúdiu. Ako dôvod absencie korózie kovu uviedli ochrannú vrstvu tvorenú kryštalickým fosfátom. Proces jeho tvorby prebieha v prítomnosti cyklov zmáčania a sušenia. V skutočnosti je odolnosť tejto jedinečnej štruktúry voči korózii spôsobená jej chemickým zložením a poveternostnými podmienkami.
Podľa indických vedcov navyše kováči v tom čase nemali žiadne špeciálne znalosti o chémii zliatin a zloženie železa bolo vybrané empiricky.
Táto teória teda naznačuje, že existuje vzťah medzi spracovaním, štruktúrou a vlastnosťami stĺpového železa. Na základe vedeckej analýzy sa ukázalo, že tieto tri faktory spolupracujú pri vytváraní ochrannej pasívnej vrstvy hrdze na železnom stĺpe v Dillí. Vďaka tomu nepodlieha ďalšej korózii. Vďaka tejto vlastnosti možno železný stĺp v Indii skutočne považovať za ďalší div sveta.
Táto schopnosť odolávať korózii však nie je jedinečná pre tento konkrétny výrobokštruktúry. Štúdie ukázali, že podobnú vlastnosť majú aj iné veľké staroindické predmety. Patria sem železné stĺpy v Dhare, Mandu, hore Abu, kopci Kodohadri a staroveké železné delá. Dá sa teda povedať, že starovekí kováči boli vysoko zručnými špecialistami na kovanie železných výrobkov. V správe uverejnenej v časopise Current Science R. Balasubramaniam z Indického technologického inštitútu v Kanpur uviedol, že stĺp je „živým dôkazom zručnosti metalurgov starovekej Indie“.
Historická ochrana
Predtým sa ju pokúšalo objať mnoho turistov, ktorí sa držali kolóny, a spojili si ruky. Verilo sa, že ak sa to podarí, prinesie to človeku šťastie.
Vďaka tomuto pomerne obľúbenému zvyku však spodná časť stĺpa začala meniť farbu od neustáleho trenia. Nekonečné dotyky a pohyby návštevníkov podľa výskumníkov stierajú ochrannú vrstvu, ktorá ho chráni pred koróziou. Aby sa predišlo ďalšiemu poškodeniu spodnej časti železnej tyče, okolo nej bol v roku 1997 umiestnený malý plot.
Nápisy
Hoci sa na stĺpe našlo niekoľko nápisov, najstarší z nich je šesťriadkový sanskrtský verš. Keďže meno Chandra je uvedené v treťom verši, vedci dokázali datovať stavbu stĺpu do obdobia vlády Chandragupta II Vikramaditi (375-415 pred Kr.), kráľa Gupta.
Ale dnes je v Dillí. Ako sa tam tento stĺpec dostal a kde bolpôvodné umiestnenie – stále predmetom vedeckej diskusie.
Hádanky v stĺpci
Účel železného stĺpu je jednou z mnohých záhad histórie. Niektorí vedci tvrdia, že ide o stožiar vyrobený pre kráľa uvedeného v nápise. Iní tvrdia, že to boli slnečné hodiny na ich predpokladanom pôvodnom mieste v Madhjapradéši.
Prečo stĺp skončil v hlavnom meste Indie, je ďalšou záhadou stavby. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, kto presne ním premiestnil pred viac ako tisíc rokmi, ako bol presunutý alebo dokonca prečo bol premiestnený. O tomto aspekte histórie stĺpa možno s istotou povedať len to, že tajomný železný stĺp bol súčasťou krajiny hlavného mesta Indie už veľmi dlho.
Verzie a dohady
História železného stĺpa v Dillí sa stále skúma. Existuje mnoho verzií jeho pôvodu. Napriek prítomnosti rôznych dohadov však už vedci o tejto štruktúre majú nejaké informácie.
V roku 1838 rozlúštil indický antikvariát všetko napísané na železnom stĺpe v Dillí. Nápisy boli potom preložené do angličtiny a publikované v Journal of the Asiatic Society of Bengal. Predtým sa o železnom stĺpe nevedelo nič.
Podľa vedcov vznikol v ranom období vlády Guptov (320-495 n.l.). Tento záver bol urobený na základe štýlu nápisu na stĺpe a osobitostí jazyka. Ako už bolo spomenuté, tretí verš nápisuna železnom stĺpe vedci našli zmienku o mene Chandra, ktoré označuje panovníkov dynastie Gupta. Existujú však rôzne názory na to, či slovo Chandra označuje kráľa Samudraguptu (340-375) alebo Chandraguptu II (375-415), ktorý bol synom kráľa Samudragupta. Tiež sa verí, že nápis by mohol odkazovať na hinduistického boha Višnua.
O tom, kde bol stĺp vykovaný, existuje aj veľa domnienok historikov. Podľa jednej z hlavných teórií bol železný stĺp vytvorený na vrchole kopca Udaigiri v Madhjapradéši, odkiaľ ho po víťazstve kráľ Iltútmiš (1210-36) odviezol do Dillí.
Podľa iných výskumníkov železný stĺp premiestnil a nainštaloval v hlavnom chráme Lal Kot (staroveké hlavné mesto Dillí) kráľ Anangpal II v roku 1050 nášho letopočtu. Avšak v roku 1191, keď bol kráľ Prithviraj Chauhan, vnuk Anangpalu, porazený armádou Muhammada Ghoriho, Qutb-ud-din Aibak postavil mešitu Kuvwat-ul-Islam v Lal Kot. Práve vtedy bol stĺp presunutý z pôvodného miesta na súčasné miesto pred mešitou.
Architektúra železného stĺpu v Indii
Konštrukcia je umiestnená na podstavci zdobenom umeleckými rezbami. Časť stĺpa, asi 1,1 metra, je pod zemou. Základňa spočíva na mriežke zo železných tyčí spájkovaných olovom. Na ňu je položená vrstva dlažobného kameňa.
Výška železného stĺpa dosahuje sedem metrov. Spodný priemer stĺpika je 420 mm (17 palcov) a jeho horný priemer je 306 mm (12 palcov). Stĺpec váži cez 5865 kg. Jeho vrchol je tiež zdobený rezbami. Na železnom stojane sú vytesané nápisy. Niektoré z nich obsahujú nejasné náznaky jej pôvodu.
Výskumníci zistili, že stĺp bol vyrobený lisovaním, kovaním a zváraním z kusov železa podobného paste s hmotnosťou asi 20-30 kg. Na povrchu stĺpa sú stále viditeľné stopy po kladive. Ukázalo sa tiež, že na vytvorení tohto stĺpca pracovalo niekoľko týždňov približne 120 ľudí.
Pokus o zničenie
Vo výške asi štyri metre od zeme je na povrchu stĺpa viditeľná priehlbina. Škodu údajne spôsobila streľba z kanónovej gule na blízko.
Podľa historikov nariadil Nadir Shah počas svojej invázie v roku 1739 zničenie železného stĺpu. Podľa výskumníkov to chcel urobiť preto, aby našiel zlato alebo šperky. O čom si útočník myslel, že sa môže skrývať v hornej časti príspevku.
Podľa inej verzie chceli stĺp zničiť ako stĺp hinduistického chrámu, ktorý na území moslimského komplexu nemal miesto. Železný stĺp v Dillí sa však nepodarilo zničiť.
