Majestátne zasnežené vrcholky Álp proti modrej oblohe a pod nimi - neuveriteľná krása nekonečného Ženevského jazera… Švajčiarsko je mimoriadne malebná krajina. Horský vzduch je tu jednoducho liečivý. Niet divu, že Švajčiarsko sa stalo prvým klimatickým strediskom na liečbu pľúcnych chorôb, najmä tuberkulózy. A s módou pre trekking, horolezectvo a lyžovanie sa popularita tejto malej krajiny v srdci Európy len zvýšila. Švajčiarsko má však aj iné lákadlá. Nie, tento článok nebude hovoriť o ultra presných hodinkách, čokoláde alebo kryštáloch Swarovski. Francúzsko je považované za krajinu stredovekých hradov. No núdzu o ne nemá ani Švajčiarsko. Stačí pripomenúť aspoň zámky Grandson (de Grandson) alebo Chillon (Château de Chillon). A ak prvý stojí na brehu jazera Neuchâtel, tridsať kilometrov severne od Lausanne, tak druhý sa týči priamo nad vodami Lemanu. V tomto článku budeme hovoriť o Château de Chillon: ako sa dostať na hrad a čo vidieť.
Pamiatky Ženevského jazera
Starí Rimania, ktorí posúvali hranice svojej ríše na sever, objavili túto vodnú plochu a nazvali ju Lacus Lemannus. So vznikom Švajčiarskej konfederácie sa jazero začalo volať Ženeva – podľa najväčšieho mesta na jeho brehoch. Neskôr sa však ľudia opäť vrátili k starému názvu. A tak sa stalo, že jazero na ruských mapách je uvedené ako Ženeva a na európskych ako Leman. Táto nádrž v tvare polmesiaca sa nachádza na hranici medzi Francúzskom a Švajčiarskom. Tiahne sa od západu na východ v dĺžke sedemdesiat kilometrov. Severné pobrežie tvorí súvislý reťazec módnych letovísk, zjednotených pod spoločným názvom Švajčiarska riviéra. Možno Lemanovým poznávacím znamením je Ženevská fontána. Už stodvadsať rokov nepretržite vrhá prúd vody do výšky 150 metrov. Katedrála svätého Petra z trinásteho storočia je akousi architektonickou dominantou Ženevy. Hlavné mesto kantónu Vaud Lausanne je druhé najväčšie mesto na Ženevskom jazere. Je tu veľmi mierna mikroklíma, ktorá umožňuje pestovanie hrozna. Svojho času v Lausanne odpočívali Mozart, Byron, Hugo, Dickens a ďalšie známe osobnosti. A v susednom meste Vevey prežil Charlie Chaplin svoje posledné roky. Hrob najznámejšieho komika sa nachádza na mestskom cintoríne. Dostojevskij a Gogoľ, Ernest Hemingway navštívili Vevey. Yverdon-les-Bains má jedinú prírodnú piesočnatú pláž na celom Ženevskom jazere. Vyvierajú tu aj liečivé pramene, ktoré vytvorili slávu mesta ako kúpeľného strediska. A nakoniec, krásne Montreux. Totomesto sa nachádza na nízkom kopci v blízkosti majestátnych alpských hôr a Ženevského jazera. Práve v ňom sa nachádza zámok Chillon.
Ako sa tam dostať?
Montreux sa nachádza na východnom brehu Ženevského jazera, len štyridsať kilometrov od Lausanne. Z veľkých ruských celebrít sem zavítali Lev Tolstoj, Igor Stravinskij či Piotr Čajkovskij a posledných sedemnásť rokov tu prežil Vladimir Nabokov. Montreux je známe ako letovisko pre aktívnych ľudí. Má veľa golfových a jachtárskych klubov, jazdecké centrá. Lyžiari surfujú po hladine jazera, horolezci lezú po skalách a turisti sa prechádzajú po okolitých svahoch. Montreux je známe aj svojimi záhradkármi. Kedykoľvek prídete, mesto vás poteší bujným kvitnutím – od prvosienok a tulipánov až po chryzantémy a cyklomény. Štyri kilometre od Montreux sa nachádza jeho hlavná atrakcia – hrad Chillon. Dostanete sa k nemu z diaľnice A9. V blízkosti hradu je bezplatné parkovisko. Autobus číslo 1 premáva z Montreux do Chillonu každých desať minút. Návšteva hradného múzea bude stáť dvanásť frankov pre dospelého a polovicu ceny pre dieťa.
História stredovekej pevnosti
Chillon sa týči na malej skale vyčnievajúcej z dna Ženevského jazera. Hrad je spojený s pobrežím mostom. Chillon bol postavený na strategicky dôležitom mieste. Veď priesmyk Svätého Bernarda je veľmi blízko. Pevnosť tak kontrolovala hlavnú cestu z Európy do Talianska. História hraduvýskum vedcov, začína v deviatom storočí. Ale Chillon nadobudol svoju dnešnú podobu v trinástom storočí za Petra Savojského. Archeológovia na tomto mieste nachádzajú aj rímske mince, hoci o prítomnosti tábora či opevnenia zo staroveku neexistujú žiadne informácie. Prvá písomná zmienka o Castrum Quilonis pochádza z roku 1160. Už vtedy to bolo hlavné sídlo savojských vojvodov. V roku 1253 navrhol Pierre II. veľkolepú prestavbu hradu, ktorá pokračovala (s krátkymi prestávkami) až do 15. storočia. Ale tých dvadsaťpäť budov na troch nádvoriach citadely, ktoré teraz vidíme, postavil architekt Pierre Meunier v polovici trinásteho storočia.
Prison Castle
Od štrnásteho storočia začali pútnici a obchodníci cestujúci do Talianska čoraz aktívnejšie využívať priesmyk Svätého Gottharda. Hrad Chillon postupne stratil svoj pôvodný význam – kontrolu nad hlavným traktom. Vojvodovia zo Savojska začali využívať nie tak komnaty pevnosti, ako skôr jej kobky. Počas čierneho moru (1347) boli Židia mučení v kazematách a vymáhali od nich priznania, že otrávili pramene hroznou chorobou. Potom savojskí vojvodovia - horliví katolíci - držali hugenotov vo väzniciach a pálili ich ako kacírov na jednom z nádvorí. Počas honu na čarodejnice rovnaký osud čakal aj ženy obvinené z čarodejníctva. Tých, ktorí zomreli v kobkách od hladu a mučenia, stráže vyhodili do Ženevského jazera cez špeciálne okná. Všetky tieto pobúrenia pokračovali až do 29. mája 1536, kým po dvoch dňoch obliehania nebol hrad dobytý. Protestanti z Bernu. V roku 1798, keď sa kantón Vaud osamostatnil, sa citadela stala jeho majetkom. Čoskoro bolo v múroch hradu otvorené múzeum.
Slávny väzeň
V pivniciach citadely chradlo mnoho významných osobností. Tu je napríklad abbé Valu z Corvey, ktorý bol na príkaz francúzskeho kráľa Ľudovíta Pobožného uväznený v zámku Chillon. Alebo veľký kancelár Savojska Guillaume de Bologmier, ktorého storočie po požiari Židov utopili v Ženevskom jazere pri hradbách citadely. No najznámejším väzňom hradu bol Francois Bonivard. Bol priorom v kláštore San Victor v Ženeve, a keď začal podporovať myšlienky reformácie, okamžite upadol do nemilosti Karola III., vojvodu Savojského, horlivého pápeža. V rokoch 1532 až 1536 strávil François Bonivard „bez súdu a vyšetrovania“vo väzení hradu Chillon, pripútaný k tyči. A s najväčšou pravdepodobnosťou by naňho čakala časť Guillauma de Bologmiera, keby protestanti z Bernu nezabrali pevnosť.
Romantizácia hradu Chillon
V lete roku 1816 anglický básnik George Gordon Byron navštívil Ženevské jazero (Švajčiarsko). Okrem iných zaujímavostí navštívil stredoveký hrad, vypínajúci sa priamo z vody. V pevnosti Byronovi vyrozprávali príbeh Françoisa Bonivarda. Šokovaný tým, čo počul, napísal báseň Väzeň z Chillonu. V podzemí hradu sa zachoval stĺp. Básnikovi povedali, že práve k tomuto brvnu bol na štyri roky pripútaný veľký hugenot. A Byron nechal na historickom stĺpe svoj autogram. Zámok Chillon v Montreux vo svojich dielach spomínali aj Percy Shelley, Jean-Jacques Rousseau, Alexandre Dumas a Victor Hugo. Pevnosť navštívili známi ľudia ako Auguste Flaubert, Charles Dickens, Mark Twain a Hans Christian Andersen.
Hradné múzeum
Vďaka básni sa pevnosť stala svetovou celebritou. V 19. storočí neboli stredoveké stavby naklonené, premenili ich na kasárne či sklady. Hrad Chillon bol však šťastnou výnimkou. Už v roku 1887 vznikol Spolok na záchranu pamiatky. Orgány kantónu Vaud tiež nezostali bokom av roku 1891 získal hrad štatút historickej pamiatky. A v roku 1939 navštívilo pevnosť-múzeum stotisíc ľudí.
Čo vidieť na hrade Chillon?
Toto je najznámejšia architektonická pamiatka Švajčiarska. Ženevské jazero a hrad Chillon vyzerajú ako jeden organický celok. Z výšky sa zdá, akoby loď kotvila blízko brehu. Zámok pozostáva z dvadsiatich piatich budov na troch nádvoriach. V strede sa týči donjon. Jediným pietnym miestom je hradná kaplnka. Obsahuje maľby zo 14. storočia. Návštevníci sú vedení cez suitu pompéznych komnát. Sú to sviatočné, rytierske, erbové siene, hosťovská izba, grófska spálňa. Nemenej zaujímavé je aj väzenie. Kobka s klenutým stropom pripomína gotickú katedrálu. Ak chcete z prehliadky vyťažiť maximum, musíte si v pokladni kúpiť brožúru v ruštine.
