Východné Prusko: história a modernosť. Mapa, hranice, hrady a mestá, kultúra východného Pruska

2024 Autor: Harold Hamphrey | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 10:21

Skôr v neskorom stredoveku dostali krajiny medzi riekami Neman a Visla svoj názov Východné Prusko. Za celý čas svojej existencie zažila táto mocnosť rôzne obdobia. Toto je čas objednávky a pruské vojvodstvo a potom kráľovstvo a provincia, ako aj povojnová krajina až do premenovania v dôsledku prerozdelenia medzi Poľskom a Sovietskym zväzom.

História majetku

Od prvej zmienky o pruských krajinách uplynulo viac ako desať storočí. Spočiatku boli ľudia, ktorí obývali tieto územia, rozdelení do klanov (kmeňov), ktoré boli oddelené podmienenými hranicami.

Rozloha pruského majetku pokrývala teraz existujúcu Kaliningradskú oblasť, časť Poľska a Litvy. Patrili sem Sambia a Skalovia, Warmia a Pogezania, Pomesania a Kulm Land, Natangia a Bartia, Galindia a Sassen, Skalovia a Nadrovia, Mazovia a Sudovia.

Viacnásobné dobytie

Pruské krajiny boli počas svojej existencie neustále vystavené pokusomzisky od silnejších a agresívnejších susedov. A tak v dvanástom storočí prišli do týchto bohatých a lákavých oblastí nemeckí rytieri, križiaci. Postavili početné pevnosti a hrady ako Kulm, Reden, Thorn.

V roku 1410, po slávnej bitke pri Grunwalde, však územie Prusov začalo plynulo prechádzať do rúk Poľska a Litvy.

Sedemročná vojna v osemnástom storočí podkopala silu pruskej armády a viedla k tomu, že niektoré východné krajiny dobylo Ruské impérium.

V dvadsiatom storočí nepriateľské akcie neobišli ani tieto krajiny. Počnúc rokom 1914 bolo Východné Prusko zapojené do prvej svetovej vojny av roku 1944 - do druhej svetovej vojny.

A po víťazstve sovietskych vojsk v roku 1945 úplne prestal existovať a premenil sa na Kaliningradskú oblasť.

Existencia medzi vojnami

Východné Prusko utrpelo počas 1. svetovej vojny ťažké straty. Mapa z roku 1939 už mala zmeny a aktualizovaná provincia bola v hroznom stave. Napokon to bolo jediné územie Nemecka, ktoré pohltili vojenské bitky.

Podpísanie Versaillskej zmluvy stálo Východné Prusko veľa. Víťazi sa rozhodli zmenšiť jej územie. Preto v rokoch 1920 až 1923 začala Spoločnosť národov ovládať mesto Memel a región Memel za pomoci francúzskych jednotiek. No po januárovom povstaní v roku 1923 sa situácia zmenila. A to už v roku 1924roku sa tieto krajiny stali súčasťou Litvy ako autonómneho regiónu.

Okrem toho stratilo Východné Prusko aj územie Soldau (mesto Dzialdowo).

Celkovo bolo odpojených približne 315-tisíc hektárov pôdy. A toto je veľká oblasť. V dôsledku týchto zmien je zostávajúca provincia v ťažkej situácii, ktorú sprevádzajú obrovské ekonomické ťažkosti.

Ekonomická a politická situácia v 20. a 30. rokoch

Začiatkom dvadsiatych rokov, po normalizácii diplomatických vzťahov medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom, sa životná úroveň obyvateľstva vo Východnom Prusku začala postupne zlepšovať. Bola otvorená letecká spoločnosť Moskva-Kenigsberg, bol obnovený nemecký orientálny veľtrh a mestská rozhlasová stanica Koenigsberg začala pracovať.

Globálna hospodárska kríza však neobišla ani tieto staroveké krajiny. A za päť rokov (1929-1933) len v Koenigsbergu skrachovalo päťstotrinásť rôznych podnikov a miera nezamestnanosti sa zvýšila na stotisíc ľudí. V takejto situácii, využívajúc neisté a neisté postavenie súčasnej vlády, prevzala nacistická strana kontrolu do svojich rúk.

Prerozdelenie územia

V geografických mapách Východného Pruska pred rokom 1945 sa vykonalo značné množstvo zmien. To isté sa stalo v roku 1939 po okupácii Poľska vojskami nacistického Nemecka. V dôsledku novej zonácie sa časť poľských krajín a región Klaipeda (Memel) v Litve sformovali do provincie. A mestáElbing, Marienburg a Marienwerder sa stali súčasťou nového okresu Západného Pruska.

Nacisti spustili veľkolepé plány na prerozdelenie Európy. A mapa Východného Pruska sa podľa ich názoru mala stať centrom ekonomického priestoru medzi B altským a Čiernym morom, podliehajúcim anexii území Sovietskeho zväzu. Tieto plány sa však nepodarilo uskutočniť.

Povojnové časy

S príchodom sovietskych vojsk sa postupne menilo aj Východné Prusko. Boli vytvorené vojenské veliteľstvá, ktorých v apríli 1945 bolo už tridsaťšesť. Ich úlohou bolo spočítať nemecké obyvateľstvo, inventár a postupný prechod do civilu.

V tých rokoch sa po celom Východnom Prusku skrývali tisíce nemeckých dôstojníkov a vojakov, operovali skupiny zapojené do sabotáží a sabotáží. Len v apríli 1945 zajali úrady vojenských veliteľov viac ako tri tisícky ozbrojených fašistov.

Na území Koenigsbergu a v priľahlých oblastiach však žili aj obyčajní nemeckí občania. Bolo ich asi 140 tisíc.

V roku 1946 bolo mesto Koenigsberg premenované na Kaliningrad, čo viedlo k vytvoreniu Kaliningradskej oblasti. A v budúcnosti sa menili aj názvy ďalších osád. V súvislosti s týmito zmenami bola prepracovaná aj existujúca mapa Východného Pruska z roku 1945.

Východné Prusko dnes

Kaliningradská oblasť sa dnes nachádza na bývalom území Prusov. Východné Prusko prestalo existovať v roku 1945. A hoci je región súčasťou Ruskej federácie, sú územne rozdelené. Okrem administratívneho centra - Kaliningradu (do roku 1946 niesol názov Koenigsberg) sú dobre rozvinuté mestá ako Bagrationovsk, B altiysk, Gvardeysk, Yantarny, Sovetsk, Chernyakhovsk, Krasnoznamensk, Neman, Ozersk, Primorsk, Svetlogorsk. Kraj tvorí sedem mestských častí, dve mestá a dvanásť okresov. Hlavné národy žijúce na tomto území sú Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Litovčania, Arméni a Nemci.

Kaliningradská oblasť je dnes na prvom mieste v ťažbe jantáru, pričom vo svojich útrobách ukladá asi deväťdesiat percent svetových zásob.

Zaujímavé miesta moderného východného Pruska

A hoci je dnes mapa Východného Pruska zmenená na nepoznanie, krajiny s mestami a dedinami, ktoré sa na nich nachádzajú, si stále uchovávajú spomienku na minulosť. Duch zmiznutej veľkej krajiny je stále cítiť v súčasnom Kaliningradskom regióne v mestách, ktoré niesli mená Tapiau a Taplaken, Insterburg a Tilsit, Ragnit a Waldau.

Výlety v žrebčíne Georgenburg sú medzi turistami obľúbené. Existoval už na začiatku trinásteho storočia. Pevnosť Georgenburg bola útočiskom nemeckých rytierov a križiakov, ktorých hlavnou činnosťou bol chov koní.

Kostoly postavené v štrnástom storočí (v bývalých mestách Heiligenwalde a Arnau), ako aj kostolyšestnásteho storočia na území bývalého mesta Tapiau. Tieto majestátne budovy ľuďom neustále pripomínajú staré časy prosperity Rádu nemeckých rytierov.

Rytierske hrady

Pôda bohatá na zásoby jantáru priťahovala nemeckých dobyvateľov už od staroveku. V trinástom storočí sa týchto majetkov postupne zmocnili poľské kniežatá spolu s rytiermi Rádu nemeckých rytierov a postavili na nich početné hrady. Pozostatky niektorých z nich, ktoré sú architektonickými pamiatkami, majú na súčasníkov nezmazateľný dojem. Najväčší počet rytierskych hradov vznikol v štrnástom a pätnástom storočí. Miestom ich výstavby boli dobyté pruské valovo-hlinové pevnosti. Pri stavbe hradov sa nevyhnutne dodržiavali tradície v štýle rádovej gotickej architektúry neskorého stredoveku. Všetky budovy navyše zodpovedali jednotnému plánu ich výstavby. Dnes je v starobylom zámku Insterburg otvorený nezvyčajný skanzen.

Dedina Nizovye je medzi obyvateľmi a hosťami Kaliningradskej oblasti veľmi obľúbená. Nachádza sa v ňom unikátne vlastivedné múzeum so starobylými pivnicami hradu Waldau. Po jeho návšteve možno s istotou povedať, že sa mu pred očami mihne celá história Východného Pruska, počnúc od čias starých Prusov a končiac érou sovietskych osadníkov.