V posledných rokoch je Turecko ruským turistom bližšie a drahšie ako jeho čiernomorské letoviská. Niektoré lákajú na obsluhu, iné za exotické. V Turecku je skutočne veľa vecí, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Živým príkladom toho je výstup na vrchol hory Tahtali. Táto exkurzia nie je jednou z najobľúbenejších, ale najobľúbenejšou medzi turistami z Kemeru, Antalye, Finike, Tekirova, Goynuku a ďalších stredísk nachádzajúcich sa blízko a nie veľmi blízko hory. Rozdiel pre turistov je len v čase cesty z hotela a späť a v cene. A dojmy všetkých zostávajú približne rovnaké. Možno ich opísať slovami „nadšené“, „nezabudnuteľné“, „vzrušujúce“, „nezmazateľné“, „fantasticky krásne“a „neporovnateľné“. Čo je Mount Tahtali a prečo sa všetkým tak páči?
Geografické údaje
„Tahtali“v turečtine znamená „z dosiek“alebo „doska“. Faktom je, že skaly, ktoré tvoria telo hory Tahtali, vyzerajú ako vrstvy alebo záhyby, ktoré sú natlačené jedna cez druhú. Ide o paleozoické a treťohorné ložiská, nejasne pripomínajúce radybary. Rovnakú štruktúru má mnoho pohorí na Balkáne a v Ázii a nielen horský systém Taurus, do ktorého Tahtali patrí. Nad hladinu mora začali stúpať v ére alpského vrásnenia, ktorá trvá dodnes. Možno v budúcnosti bude hora Tahtali, ktorej výška sa v súčasnosti považuje za 2365 metrov, ešte väčšia. Ale už teraz dominuje okoliu natoľko, že je dokonale viditeľný z nekonečnej diaľky, napríklad z Beleku, ktorý je od Kemeru vzdialený viac ako 50 km.
Príroda Tahtali
Tým, ktorí si vybrali Kemer na svoju dovolenku, Mount Tahtali môže poskytnúť nádherné poveternostné podmienky počas svojej dovolenky. Pohorie Beydaglari, ktorého je vrcholom, chráni oblasť pred severnými vetrami. Vďaka tomu sa tu vytvára vlastná mikroklíma spríjemňujúca viac slnečnými dňami ako v susedných letoviskách. Zároveň je na vrchole hory vidieť sneh aj v júni, no v lete ho nie je až tak veľa, iba oddeľujú malé vrstvy. Originálne je predsa priniesť si z exkurzie na horu pri teplote +35 a vyššej zadarmo suvenír v podobe snehuliaka. Na jar v oblasti Kemer často fúkajú africké vetry, ktoré so sebou prinášajú červenkastý prach. Snehovo biely vrchol Tahtala maľuje červenou farbou, čo vyzerá trochu nezvyčajne. Vegetáciu na hore reprezentujú najmä ihličnany a trávnato-kvetinový podrast popretkávaný vždyzelenými kríkmi. To všetko je krásne a farebné bližšie k nohám, ale čím vyššie, tým je vegetácia vzácnejšia a na hraniciach 1800-1900 metrovúplne zmizne. Zostali len holé skaly.
Zvieratá a vtáky
Zvierací svet na Tahtale je s prílevom turistov veľmi ochudobnený. Turecká vláda preto vytvára rezervy, aby ušetrila aspoň niečo pre potomkov. Teraz na svahoch hory Tahtali, ak budete mať šťastie, môžete stretnúť ježkov, korytnačky, jazvece, muflóny, jašterice a ak nebudete mať šťastie, tak aj zmije a myši. Veľmi vzácne sa sem zatúlajú jelene a diviaky, ktoré žijú na miestach pohoria Taurus, ktoré sú pre človeka zatiaľ nedostupné. Konajú sa aj stretnutia s líškou či šakalom (zvyčajne v zime). Zo sveta vtákov hniezdia v skalách Tahtaly dravce - orly, sokoly a v lesoch je množstvo všelijakých spievajúcich drobností. Samozrejme, aby ste toto všetko videli, musíte sa na vrchol vyšplhať nie v lanovke, ale po vlastných. Na tento účel bola vybudovaná špeciálna turistická trasa. Miestne obyvateľstvo v okolí a na úpätí Tahtali používa na pastvu kozy a ovce (samozrejme, nie v oblasti lyžiarskeho vleku).
Chôdza do kopca
Vrchol hory Tahtali vždy lákal turistov a všetkých zúfalých romantikov. Výťah sa tu objavil až v roku 2007. Doteraz sa výstup realizoval svojpomocne. A teraz bola táto trasa uložená pre všetkých. Je súčasťou známej Lýkijskej cesty a je vhodná len pre fyzicky zdatných. Do cca 1811 metrov je cesta veľmi zaujímavá. Môžete nielen dýchať ten najčistejší vzduch, nielen obdivovať prírodu, ale sa jej aj dotýkať rukami. Úprimne povedané, hora Tahtali sa otvára úplne iným spôsobom. Fotka je toho dôkazom. Ďalšia krajinasa stáva monotónnym a ak nie ste fanúšikom geológie, nudným. Do očí upútajú len sivohnedé holé skaly, po ktorých treba šľapať asi pol kilometra. A na vrchole čaká zaslúžený nádherný oddych s návštevou toalety, obchodu a kaviarne (kto chce). Dostať sa na chodník je jednoduché. Musíte sa dostať do dediny Beychika (Beysika). Na tomto mieste je ukazovateľ so šípkou. Ďalej sa stratiť nedá, keďže cestička je dobre vyšliapaná. Takúto exkurziu je lepšie urobiť v jesenných mesiacoch alebo na jar, pretože v lete, kým vystúpate kilometer a pol, je horúčava.
A vo výťahu
Pre každého, kto nemôže alebo nechce vyliezť na horu sám, v roku 2007 spustili lanovku. Lanovku s názvom Olympos Teleferik postavila švajčiarska spoločnosť Doppelmayr Seilbahnen GmbH, ktorá sa pri vytváraní podobných stavieb osvedčila v Rakúsku, Singapure a Amerike. Všade, kde ich výťahy fungujú perfektne, nelámu káble. Tieto čiary sa zdajú byť nemiestne, kým si nesadnete do búdky a nezačnete stúpať na vytúžený vrchol Mount Tahtali. Zhruba od tretiny cesty, keď je to už 500 – 600 metrov k zemi, môže búdka na ďalšej križovatke citeľne cuknúť alebo aj zamrznúť. V takých chvíľach cestujúci jednohlasne zvolajú: "Ach!" a začnú sa na seba úzkostlivo pozerať. Vtedy poznanie, aká spoľahlivá je firma, ktorá túto cestu postavila, veľmi pomáha každému, kto má slabé nervy. Samotný výstup trvá 10 až 15 minút.
Mount Tahtali: ako sa dostať k výťahu
Tahtali sa nachádza 7 km od Kemeru, neďaleko dedín Chamyuva a Tekirova. Lanovka nezačína od úpätia, ale od dolnej stanice, ktorá sa nachádza na úbočí hory vo výške približne 726 metrov. Môžete sa tu aj prejsť, urobiť krásne fotky, obdivovať jazero s rybami a kačicami. Všetky vyhliadkové autobusy vás sem dovezú pozdĺž hada. Dostanete sa sem na vlastnú päsť súkromným autom alebo taxíkom a už tu zaplatíte za miesto v kabínke. Takže to vyjde o 15-20 dolárov lacnejšie. Navyše si môžete kúpiť iba jeden výťah. Dole potom buď pešo alebo paraglidingom. Let trvá 40 minút a končí na pláži Tekirova. Kto sa bojí sám lietať v oblakoch, môže ísť dole s inštruktorom. Výťahové kabíny sú viac než priestranné. Môžu ubytovať 80 ľudí súčasne, ale v skutočnosti sa to stáva zriedka. Steny búdky sú priehľadné, takže môžete začať fotiť už cestou.
Top
Je tu vyhliadková plošina (je tam káblový plot), z ktorej sa otvárajú neskutočne fantastické krajiny a výhľady. Ale to len za slnečného a jasného počasia. V iné dni budete musieť buď rozjímať nad hmlistým oparom, alebo dokonca byť v samotných oblakoch, ktoré pomerne často zakrývajú vrchol hory Tahtali. V takýchto dňoch je tu obzvlášť vlhko a nehostinno, takže si so sebou určite zoberte teplé oblečenie, aj keď vám teplomer pri nohách odíde zo stupnice. Ale ani počas jasných dní neublíži blúzka. Pre pohodlie turistov postavilitrojposchodová budova s toaletami, obchodom so suvenírmi a jedlými drobnosťami a kaviarňou, dokonca je tu rad lehátok. Ceny sú tu vysoké ako na vrchole Tahtali.
Legendy o Tahtali
Obyvatelia v okolí Kemeru majú duchovnú legendu o vizitke ich mesta - Mount Tahtali. Mimochodom, Gréci, ktorí sa tadiaľ plavili, ho nazývali Olympos. Pokrstili aj mesto postavené na jeho úpätí, z ktorého sa zachovali malebné ruiny. Legenda o vzhľade hory Tahtali je nasledovná: kedysi dávno žila smrteľná kráska Tahtali, do ktorej sa zamiloval nesmrteľný boh Taurus. Stalo sa, že dievča zomrelo na uhryznutie hadom. Nešťastný milenec sa všemožne snažil zabiť, aby spáchal aj samovraždu, no nepodarilo sa mu to. S nesmrteľnosťou sa nemôžete hádať. Potom požiadal Zeusa o láskavosť. Zľutoval sa nad citmi úbohého Býka a navždy ho spojil s jeho milovanou. Jednu premenil na pohorie, druhú na nádherný štít.
Užitočné tipy
Mount Tahtali (Turecko) je nezvyčajne atraktívna. Fotografie z jeho vrcholu sa ukázali ako nevídaná a nepísaná krása. Sú aj ľudia, ktorí riskujúc hlavu vyliezajú na skaly a odkvapy, ktoré sú pre obyčajných smrteľníkov neprístupné, a fotia si z nich. Ich obrázky stoja od 5 do 10 USD. e., ale názory na ne sú naozaj jedinečné. Aby ste sa sami nepomýlili, musíte ísť na Tahtali, ako je uvedené vyššie, za jasného dňa. V hornej časti sú ďalekohľady za cenu 1 líry. Drobnosť sa dá zmeniť na hore, ale je lepšie si ju vziať so sebou. Ešte lepšie je priniesť si vlastný ďalekohľad. Tretí tip sa týkateplé veci. Neváhajte, na hore nie je teplo, ale vetry predierajúce sa až do kostí, chlad a vlhkosť neustále „hýčkajú“. Štvrtá rada sa týka ohňov unikajúcich z kameňov. Pre túto podívanú musíte ísť nie do Tahtali, ale do Chimera (Yanartash), ktorá sa nachádza neďaleko dediny Cirali. Piaty a posledný tip – keď budete v Turecku, určite si nájdite čas na výstup na Tahtali. Nebudete to ľutovať.
